Najznámejšie diela

Nádašiho literárne začiatky siahajú do obdobia jeho lekárskych štúdií v Prahe, kde sa stal aktívnym   členom   a viacnásobným  funkcionárom  študentského spolku Detvan. Tvoriť začal pod pseudonymo m Dr. Ján Grob , z ktorého začiatočných písmen neskôr vznikol nový  pseudonym Jég é. V prvých humoreskách, črtách a besednicia ch (Žart, Veda, Kúra, Omyl a i.), ktoré písal pre  Národné noviny  a Slovenské pohľady kritizoval súčasnú malomestskú spoločnosť. Už v týchto dielach  používal realistickú metódu zobrazovania, nevyhýbal sa humoru, irónii a sarkazmu.

Okrem literatúry sa zaujímal aj o sociálne dejiny, dejiny umenia, o filozofiu, psychológiu a prírodné vedy. Jeho neskoršiu tvorbu ovplyvnil najmä predstaviteľ francúzskeho naturalizmu Emile Zola. Jégé vynikol najmä ako autor diel s historickou tématikou. Napísal historické romány  Adam Šangala  a Svätopluk, historické novely a povesti    Z dávnych časov   ,   Wieniawského legenda  ,  Itália , Kuruci, Jaríko vský k ost  ol, Horymír,  Magister rytier Donč , Rozličné osudy, Jedovaté kvety a K rásne časy rokoka.

Do súčasnosti sa vrátil v autobiografickom románe Cesta životom, vtedajšiu spoločnosť popisuje i v ďalších spoločenských románoch   Alina Orsághová   a  S  duchom času.   Novely z oravského prostredia zhrnul v zbierkach  Kozinský mlyn  a Medzi nimi. Jeho dramatické pokusy boli menej úspešné, patril však k  najprísnejším kritikom.